Zobraziť kategórie

Ku koncepcii prirodzeného a nadprirodzeného v myslení Tomáša Akvinského

Zobraziť galériu

Popis
Obsah

Špecifická klíma kritických nálad voči scientizmu prvých desaťročí 20. storočia vyniesla na povrch, popri iných ideových alternatívach, potenciál myslenia Tomáša Akvinského. Takýto vývoj bol pomerne prekvapujúci. V dobe, keď bola sapiencia kresťanskej tradície postupne pohlcovaná expandujúcou vlnou techné, boli totiž podobné historizujúce tendencie skresľujúco vnímané ako prejav klerikálneho resentimentu či nostalgického regresu stagnujúceho katolicizmu. Cieľom tohto ideového projektu však nebola renesancia tomizmu v zmysle samoúčelného návratu k historickým koreňom. Proces revitalizácie Tomášovho myslenia spočíval v snahe o identifikáciu fundamentálnych princípov, resp. „architektonických téz“ v komplexe Akvinského metafyziky, ktoré, očistené od historických reliktov, poskytovali koherentnú a dostatočne flexibilnú základňu, umožňujúcu integrujúci prístup k polaritám moderného diskurzu. Precízna práca historických štúdií zviditeľnila kľúčovú filozofému nadprirodzeného, s jej funkciou chrbtovej kosti Tomášovho intelektualizmu. Postup poznávajúceho intelektu je v Akvinského koncepcii determinovaný nadprirodzeným cieľom a korunovaný mystickou múdrosťou, v ktorej sa človeku dáva ako dar nadprirodzený objekt kognitívnej túžby, osobný Boh. Táto nadprirodzená perspektíva je leitmotívom, ktorý prináša výraznú jednotu celému systému Tomáša Akvinského. Bez porozumenia kontextu nadprirodzeného teda nemožno správne porozumieť ani novotomistickému projektu, podľa ktorého sa práve metafyzikou rozvíjanou z nadprirodzenej základne dá konštruktívne odpovedať na krízu moderny. To určilo smer predkladaného skúmania, ktoré je príspevkom k rekonštrukcii filozofémy nadprirodzeného v Tomášovom diele. Práca postupuje cestou filozofickej analýzy koncepcie prirodzeného a z nej získaných kritérií pre dištinkciu pojmov „prirodzené“ a „nadprirodzené“ vo vybraných textoch Akvinského, ktoré kreatívnym a efektívnym spôsobom inkorporujú bohatú aristotelskú tradíciu, rozvíjanú vo filozofickom a teologickom myslení stredoveku. Publikáciu vydala TF TU, preto sa na ňu nevzťahuje zľava Priateľov Dobrej knihy a ani iné zľavy.

Kniha
Vydanie	prvé
Počet strán	92
Formát	17 x 24,5 cm
Väzba	brož.
Dátum vydania	2011

Úvod 7

I. ČASŤ „PRIRODZENÉ“ U TOMÁŠA AKVINSKÉHO 9

1.1. UVEDENIE DO PROBLÉMU 10
1.1.1. Voľba východiskového textu 10
1.1.2. Problém 11
1.1.3. Plán rozboru 12
1.2. „PRÍRODA“, „PRIRODZENOSŤ“ V KONTEXTE FYZIKY 13
1.2.1. „Príroda”, „prirodzenosť” ako ontologická lokalizácia hybného princípu 14
1.2.2. Definícia pojmu fysis/natura 16
1.2.3. Otázka možnosti nehybných „prírodných“ súcien 18
1.2.4. „Príroda”, „prirodzenosť” ako princíp pokoja 21
1.2.5. Odpoveď na prvú otázku 22
1.3. AKVINSKÉHO RIEŠENIE – „PRÍRODA”, „PRIRODZENOSŤ” V KONTEXTE METAFYZIKY 24
1.3.1. „Príroda”, „prirodzenosť” ako matéria 25
1.3.2. „Príroda”, „prirodzenosť” ako forma 26
1.3.3. Prenesený význam 27
1.3.3.1. Boëthiovo vymedzenie pojmu „príroda”, „prirodzenosť” 28
1.3.3.2. Akvinského riešenie – „ontologická“ syntéza predošlých významov 29
1.3.4. Odpoveď na druhú otázku 30
1.4. „PRÍRODA”, „PRIRODZENOSŤ” A ROZDELENIE VIED 31
1.4.1. Odpoveď na tretiu otázku 37
1.5. ZÁVEREČNÉ VYMEDZENIE VÝZNAMU – „PRÍRODA“, „PRI¬RODZENOSŤ“ A „PRIRODZENÉ“ 38

II. ČASŤ: „NADPRIRODZENÉ” U TOMÁŠA AKVINSKÉHO 41
1.1. UVEDENIE DO PROBLÉMU 42
1.2. ARISTOTELOV MODEL UNIVERZA 42
1.3. AKVINSKÉHO KLASIFIKÁCIA SÚCNA 47
1.3.1. Dve teológie 47
1.3.2. „Ontologická diferencia“ 51
1.3.3. Akvinského posun – potencia a akt 52
1.4. AKVINSKÉHO ČLENENIE SEPAROVANÝCH SUBSTANCIÍ 54
1.4.1. Duša ako separované súcno 54
1.4.2. Anjeli 56
1.4.3. Boh 57
1.5. NESÚMERATEĽNOSŤ BOHA A PRÍRODY – ONTOLOGICKÁ PRIEPASŤ 58
1.5.1. Večnosť sveta? 58
1.5.2. Obhájiteľnosť koncepcie stvorenia sveta v čase 59

1.6. ZÁVEREČNÉ VYMEDZENIE VÝZNAMU „NADPRIRODZENÉ” Z HĽADISKA VECNÉHO PORIADKU 63