Nevšedný a miestami až prekvapujúco konkrétny obsah tejto knihy môže v čitateľovi vyvolať rôzne otázky. Naozaj potrebujeme ďalšie súkromné zjavenia? Sú pravé? Nakoľko máme brať vážne vyjadrenia Marie Simma, ktorá o sebe tvrdila, že roky sa stretávala s dušami z očistca? Odpovede každého z nás budú primerané našej duchovnej úrovni aj teologickému vzdelaniu.

Jedno si však z tejto knihy môže odniesť každý, kto verí učeniu Katolíckej cirkvi o existencii očistca – duše, ktoré v ňom trpia, potrebujú našu pomoc. Potrebujú naše modlitby, obety, sväté omše, sväté prijímania, aby sme im pomohli čo najrýchlejšie prejsť obdobím očisťovania a vstúpiť do nebeskej slávy, ktorú už majú istú. A buďme si istí, že keď už raz budú v nebi, nikdy nezabudnú na tých, ktorí im pomohli uzrieť Boha.

……………………………………………………………………………………………….

PREDSLOV

Drahý čitateľ,

to, čo teraz držíš v ruke, je veľmi fascinujúca kniha. Svet záhrobia rozpráva. Ponúka rady, prosí o pomoc a dáva odpovede. Jestvuje a hovorí o živote – našom živote na zemi a o možných dôsledkoch nášho správania. Hovorí nám, že nie je to isté byť pokorný, milujúci, dobrý, milosrdný, verný, čestný a byť pyšný, bez lásky, zlý, nemilosrdný, zradný a nečestný. Pri smrti to nie je zabudnuté, ale je to jasne zapamätané. Nehovorí sa len o treste, alebo lepšie povedané o očisťovaní, ale aj o dĺžke očisťovania a o mnohom inom. 

Potom sa spýtate sami seba: Je toto možné?

V Katolíckej cirkvi sa hovorí o prechodnom stave. Celé stáročia sa naň používa pojem očistec. Hoci o ňom existujú mnohé teórie, tento stav sa vždy berie vážne. Človek ho potrebuje, pretože pred Boha sa môže postaviť iba dokonale čistý. V rámci katolíckej mystickej tradície je známe, že niektorí mystici mali podobné skúsenosti s dušami v očistci ako Maria Simma. Preto nejde o celkom neznámy jav, ale v našej dobe, tak veľmi zameranej na rozum, jestvuje nebezpečenstvo, že budeme veriť len tomu, čo sa dá odmerať a vyjadriť fyzikálnymi jednotkami a zákonmi. Vtedy je ťažké o podobných skutočnostiach čo len hovoriť, nieto im ešte aj veriť. Keď vezmeme do úvahy ateizmus, ktorý úplne odmieta záhrobný svet, a mentalitu, ktorá chce všetko zmerať, musí nám byť jasné, že máme v ruke veľmi zaujímavú knihu s bohatým obsahom. A keď sa k tomu všetkému pridá autorov štýl, plný živých výrazov a obrazov pri kladení otázok vizionárke, výsledkom je veľká radosť z čítania tohto diela. 

Hoci ja ako teológ by som mal v prípade niektorých jej odpovedí upresňujúce otázky, všetky moje pochybnosti sa stratili, keď som sa s Mariou Simma osobne stretol a hovoril s ňou. Je pravdivá. Jej oči a črty tváre v človeku prebúdzajú hlbokú úctu a zdravú dôveru. Keď si záhrobný svet žiada jej vlastné utrpenie a ona utrpenie slobodne prijíma, býva očistená, a preto žije v hlbokom pokoji. Mariin hlas ovlažuje jej hosťa podobne ako jarný dážď prebúdzajúcu sa lúku a spôsobuje, že v ňom okamžite začne rásť túžba pracovať spolu s ňou a pomáhať trpiacim. Po tom, čo som sa s ňou rozprával, cítil som sa ako istý mladý človek, ktorý mal veľa otázok, ale žiadne odpovede. Na Mariinu radu sa tento mladý človek začal modliť a po modlitbe povedal: „Už viac nemám nijaké naliehavé otázky aj napriek tomu, že som nedostal žiadne odpovede. V srdci mám pokoj a radosť.“

Drahý čitateľ!

Želám si, aby si sa čítaním tejto knihy otvoril svetu po pozemskom živote. Ak potom uveríš, že môžeš pomáhať týmto trpiacim bratom a sestrám, rozhodni sa teraz pre lásku, ktorá nepozná smrť a robí z pomoci (dušiam zosnulých) svoju povinnosť. Napokon určite zistíš, či si veriaci alebo nie, že život sa stáva skutočne hodným žitia, keď človek miluje a z tejto lásky slúži. 

+ O. Slavko Barbarič OFM

Farský úrad Medžugorie

Bosna a Hercegovina

1. júl 1993

…………………………………………………………………………………………….

ÚVOD

Maria Simma je veľmi vzácna a jedinečne obdarovaná žena. Nestratila odhodlanie ani sa nezachvela v tom, čo vyznávala, hoci jej celý život protirečili. Žatva z jej osamelej brázdy sa dá pochopiť len skrze závoj, ktorým je pre nás zastretá večnosť. Jej skúsenosti prišli ako dar. Ona ich vedome nevyhľadávala; zatiaľ čo od väčšiny z nás, čo sme na tejto ceste, si to vyžaduje odhodlanie počúvať, hľadať a klopať, aby sme mohli rásť. To sú pravidlá, ktoré ustanovil náš Pán Ježiš, ako môžeme čítať v Matúšovom evanjeliu 7, 7.

Pre väčšinu ľudí dneška znamená modlitba, ak vôbec nejaká je, niekoľko rýchlych slov a potom letíme ďalej. Ale venovať čas výlučne modlitbe, sedieť a počúvať, zapisovať si myšlienky, nazerať a zaznamenávať si obrazy… Až takto posilnený sa dá vstupovať do skutočného sveta a začínať deň s poznaním, čo milovaný Pán dnes zamýšľa. Boh koná a jeho Kniha návodov je preplnená láskou. Keď ju skúmame s dôverou, vidíme, že nás obklopuje obrovský svet večnosti. Maria spoznala zúfalú núdzu potulujúcich sa trpiacich duší, ktoré nariekajú nad nedokončenými vecami, stratenými možnosťami a hriech mi, ktoré nedali do poriadku, kým boli tu, na zemi. Ešte sa nedostali do neba a sužujú, navštevujú, rušia, utláčajú a spôsobujú choroby medzi žijúcimi, väčšinou v márnej snahe, aby nás priviedli k modlitbe a obetovaniu sa za ne. Medicína a liečby môžu potlačiť symptómy, uľaviť v utrpení, ale pri koreni a počiatku širokého spektra našich problémov je vplyv dedičných a iných vplyvov. Pokoj, ktorý v mnohých prípadoch nastal po poslúchnutí Mariinej rady, dokazuje správnosť tohto úplne nového prístupu, a potvrdzujú ho aj mnohí svetskí i cirkevní poradcovia.

Zároveň odhaľuje, že väčšina medicínskeho sveta vlastne používa iba dymovú clonu. Máriina rada nenesie so sebou riziko škody ani nekonečnej hŕby účtov, ktoré bude treba zaplatiť. Ak si prečítame túto knihu s otvoreným srdcom, potom urobíme to, čo Mária odporúča, a pôjdeme na spoveď, na svätú omšu, sväté prijímanie a na adoráciu. Takto môžeme priniesť zástupnú obetu za túlajúce sa duše, keď prijmeme dar odpustenia a z neho plynúce uzdravenie, a urýchlime tým ich putovanie a očistenie.

V prípade zabudnutých detí je pokrok rýchly, kým u dospelých je tento proces pomalší a môže si vyžiadať opakovanie, pretože ich duše potrebujú oveľa viac očisťovania a odpykávania. Môžeme prosiť aj anjelov, ktorí čakajú na naše pokyny, aby im pomáhali. Tak, ako sú naše vyznania previnení uzdravujúcejšie, ak ich hovoríme nahlas, rovnako je účinnejšie, keď napíšeme na papier hriechy svojich predkov, aby sme celý problém dali do objektívneho svetla. Takto sa my, ktorí trpíme „syndrómom posadnutosti“, môžeme odčleniť od tých, ktorí na nás vyvíjajú tlak. Pán nám neporadil v otázke, kto môže vykonávať takéto skúmanie, ani nedal pravidlá, ako ho viesť, neurčil čas ani miesto. Povedal len: „Toto robte na moju pamiatku.“ Určujúce slovo je tu „pamiatka“ – znamená obnovenie alebo znovu sa obnoviť, znovu obnoviť seba.

Autor s veľkou nábožnosťou, láskou a pre dobro celého ľudstva priniesol svetu rozhovor s Mariou Simma. Otvára nám nekonečné možnosti, ako prinášať uzdravenie, a práve za toto chválime nášho Pána Ježiša Krista a ďakujeme mu. 

+ Dr. Kenneth McAll

konzultačný psychiater

Služba uzdravovania rodokmeňa

Brook Lyndhurst, Hampshire,

Anglicko

10. júla 1993