Panna Mária povedala: „Keď Ježiš hovorí, celé nebo s obdivom počúva jeho slová.“ Ak anjeli so zatajeným dychom zachytávajú každé jedno z Pánových slov, o čo skôr by sme mali my poznávať poklady ukryté v mystickom srdci Cirkvi? Jedným z nich sú posolstvá vyjavené Božej služobnici Jozefíne Menendézovej (1890 – 1923). Ježiš v nich hovorí o svojej obete na kríži a to slovami plnými osobnej lásky, milosrdenstva a túžby po záchrane každého človeka. Sú cenné aj vďaka praktickým poučeniam: je v nich objasnené, čo môže urobiť láska aj z tých najmenších skutkov, keď sa spoja s Ježišovými zásluhami. „Veľmi si prajem, aby duše dobre porozumeli, že skutok sám osebe nemá cenu. Cenným ho urobí iba úmysel, s akým je konaný. Keď som zametal a pracoval v nazaretskej dielni, oslavoval som tým nebeského Otca v rovnakej miere, ako keď som kázal počas verejného života.“

V knihe sa okrem Ježišových posolstiev nachádza aj životopis sestry Jozefíny, ktorá ako 29-ročná vstúpila do kláštora. Hoci jej rehoľný život trval iba krátke štyri roky, vo svojich zápiskoch nám zanechala vernú stopu nežnej lásky, ktorou sa vinula k svojmu Spasiteľovi.Kiežby tieto posolstvá v mnohých dušiach prispeli k vzrastu vždy dokonalejšej lásky a dôvery v nekonečné Božie milosrdenstvo.

Nevyvolil som si ťa kvôli tomu, čo si, ale kvôli tomu, čo nie si.

Tak som našiel prázdne miesto pre svoju moc a lásku.